Aktuality

Rokovanie vlády k lesom v Tatranskej Javorine 2018

Rokovanie vlády k lesom v Tatranskej Javorine 2018 obr. 1


Dňa 23.10.2018 sa v ŠL TANAPu, na Ochrannom obvode Tatranská Javorina uskutočnilo rokovanie vlády k lesom. Premiér p. P. Pellegrini bol počas terénnej pochôdzky v Javorovej doline zhrozený z množstva odumretých stromov a vytkol ochrane prírody, že ako chce zachovať zvyšok zelených stromov, aby sa mohol do tejto doliny prísť pozrieť na živý 200 ročný les aj o 10 rokov. Taktiež sa ich pýtal, prečo on, ako predseda vlády, musí z rezervy vlády vynakladať peniaze na opravu mostov poškodených napr. povodňami. Na to p. Majko zo Správy TANAPu nevedel jasne odpovedať.
Po terénne pochôdzke odzneli prezentácie NLC (Kunca), zástupcu LESY SR, š.p. (GR p. Staník) a riaditeľ ŠL TANAPu (p. Fabián). Priestor dostal aj GR ŠOP (p. Lakanda). P. Lakanda okrem iného spomenul, že by potreboval peniaze na kosenie lúk v maloplošných chránených územiach (5. st. ochrany) a že 5. st. ochrany dobre prežíval aj pred zákonom č. 543/2002 o OPK – čo je lesníkom jasné.
Vďaka organizátorom za prípravu rokovania a Vláde SR za podporu lesníkom!

Otvorený list k zverejnenému materiálu: Analýza vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí.


Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) na tlačovej besede 19. októbra 2018 v Banskej Bystrici prezentovala informáciu o tom, že Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a ŠOP SR analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami v 117 rezerváciách a ich okolí na Slovensku. Výsledky údajne jednoznačne (sic!) popierajú tvrdenie, že bezzásahový princíp je „významným zdrojom nákazy“ a príčinou rozpadu smrečín na Slovensku. „Vedci“ údajne vyvrátili tvrdenia „niektorých lesníkov“ – napríklad, že rezervácie nie sú významným zdrojom lykožrútovej kalamity. Materiál zároveň uvádza, že ide o priebežné výsledky.

prečítať dokument (pdf sa otvorí na novej karte)

Lykožrútová kalamita sa na Slovensku zhoršuje

V posledných mesiacoch sme svedkami nebývalého nárastu kalamít podkôrneho hmyzu vo všetkých smrečinách Slovenska. Situácia sa radikálne zhoršila aj v regiónoch, v ktorých bol doteraz zdravotný stav smrečín na uspokojivej úrovni. Z tohto dôvodu možno očakávať v roku 2018 ďalšie navýšenie objemu dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, objem bude pravdepodobne najvyšší za celú dobu vedenia evidencie, s vysokou pravdepodobnosťou prekročí hranicu 4 milióny metrov kubických. Veterné kalamity, obmedzovanie hospodárenia v chránených územiach, nedostatočne vykonávaná ochrana lesa a hygiena porastov, sucho a vysoké teploty sa stávajú spúšťačom gradácií podkôrneho hmyzu, či ide o smrečiny, alebo boriny,“ uviedol Jozef Vakula z Lesníckej ochranárskej služby (LOS).

Po troch rokoch znovu na Slovensku

Už vyše 20 rokov trvá tradícia stretnutí pracovníkov Lesníckych ochranárskych služieb Slovenska, Česka a Poľska. V roku 2018 sa podujatie po troch rokoch vrátilo znovu na Slovensko. Privítali sme u nás prof. W. Grodzkého, dr. inż. G. Tarwackého, dr. inż. M. Tkaczyka (LOS Poľsko), Ing. Bc. J. Lubojackého, Ph.D., Ing. F. Lorenca, Ph.D. a RNDr. A. Veleho, Ph.D. (LOS Česko).
Lesnícka ochranárska služba Banská Štiavnica v spolupráci s podnikom LESY SR š. p. a podnikom Vojenské lesy a majetky SR, š. p. pripravila zaujímavý 3 dňový (11. – 13. 9. 2018) exkurzný program a situovala ho do oblasti Záhoria. Účastníci stretnutia navštívili lesné porasty kde diskutovali najmä o problémoch s pestovaním borovice a duba v tejto časti Slovenska.
Lesnícka ochranárska služba chce týmto vysloviť poďakovanie za spoluorganizovanie podujatia najmä Ing. P. Chrústovi, Ing. A. Ábelovej, Ing. I. Špildovi, PhD. (GR LESY SR š. p.), Ing. J. Pieckovi PhD.,
Ing. M. Ondrejkovej (OZ Šaštín), Ing. M. Matysovi, Ing. M. Slobodovi (OZ Smolenice), Ing. J. Juricovi, Ing. P. Bartošekovi, Ing. J. Lacovi, Ing. M. Kováčovi (Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Odštepný závod Malacky) ako aj ďalším nemenovaným, ktorí sa na organizovaní úspešného podujatia podieľali.

Vyschnuté lesy vo Vysokých Tatrách strácajú schopnosť zadržiavať vodu

Zvolen, 30. júla. 2018 – Výskumníci z Národného lesníckeho centra dlhodobo upozorňujú na nepriaznivý stav v dolinách Vysokých Tatier, kde v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy. Rozpadajúce sa suché porasty prestávajú plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu. Dôsledkom toho majú prívalové dažde čoraz ničivejšie dopady na prírodu aj majetok.

Počas júla došlo v Tatrách k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 mm zrážok. V Tatranskej Javorine dokonca padlo počas 24 hodín až 132 mm zrážok, čo je 132 litrov na 1 m2 . „Ide o výnimočnú intenzitu zrážok a podobné situácie zrejme budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dopady na prírodu,“ uviedol Ľuboš Halvoň, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra. Podľa Halvoňa primárnou úlohou lesných porastov v povodí potokov a riek je spomalenie povrchového odtoku, zadržanie vody v povodí a ochrana oblastí a vodných tokov. „Kľúčovým faktorom, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri odtoku vody z lesných porastov aj pri vysokých úhrnoch zrážok, je schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrácia lesných pôd. Lesy nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, ale môžu výrazne zmierniť ich priebeh. Z hľadiska obhospodarovania je dôležité uvedomiť si, že regulovaný vodný režim v lesnom prostredí môže uspokojivo a dlhodobo plniť iba zdravý les.“ A tu podľa odborníkov z Národného lesníckeho centra nastáva problém. Vetrovou kalamitou bola poškodená rozhodujúca časť lesných porastov v nižšie položených lokalitách, ktoré majú významnú protipovodňovú funkciu. Následná podkôrniková kalamita spôsobila odumretie značnej časti smrekových lesných porastov vo vyššie položených lokalitách prakticky až po hornú hranicu lesa, čím sa riziko povodní v Tatrách ešte výraznejšie zvýšilo. „Znemožnenie sanácie a následného racionálneho hospodárenia v lesoch rozšírením územia tzv. bezzásahového došlo a stále dochádza k hromadnému odumieraniu lesa. Možno teda konštatovať, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú retenčnú schopnosť,“ upozorňuje Halvoň. Lesníci dlhodobo poukazujú na nepriaznivý stav v dolinách Vysokých Tatier, kde v strmých svahoch v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy a dochádza nielen k rozpadu hornej hranice lesa, ale aj pôdnej erózii. Rozpadajúce sa suché porasty prestávajú plniť aj pôdoochrannú funkciu, ktorá je jednou z najvýznamenjších faktorov zadržiavania vody v krajine. 

 

Česko-slovenský detský lesný tábor

Zvolen, 10. 7. 2018 – Pri príležitosti 100. výročia vzniku prvej Československej republiky Národné lesnícke centrum zorganizovalo v prvý júlový týždeň Česko-slovenský detský lesný tábor.

Podujatie je zaradené do programu 106 podujatí pri príležitosti osláv dejinných udalostí medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v r. 2018, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 282 zo 7. 6. 2017. V rámci osláv sa pripomínajú významné historické výročia v r. 2018: 100. výročie  vzniku Československej republiky, 25. výročie osamostatnenia slovenskej i českej štátnosti a 50. výročie česko-slovenského obrodného procesu známeho pod názvom Pražská jar.

Cieľom podujatia bolo oboznámiť mladú generáciu so spoločnou lesníckou históriou, prezentácia súčasnej úspešnej vzájomnej spolupráce v oblasti lesnej pedagogiky, upevnenie česko-slovenskej vzájomnosti a zvýšenie aktívneho ovládania a využívania oboch jazykov mladou generáciou.

Tábor sa uskutočnil v dňoch 1. – 8. júla 2018 v Účelovom zariadení lesnej pedagogiky a rekreácie Antonstál, ktoré prevádzkuje štátny podnik Lesy SR. Účastníkmi tábora boli deti zo Slovenskej republiky a z Českej republiky vo veku približne 10 až 12 rokov. Animátormi tábora boli certifikovaní lesní pedagógovia z oboch krajín.

Počas spoločne stráveného týždňa zažilo všetkých 40 detí veľa dobrodružstiev v prostredí prírody pohoria Bielych Karpát, dozvedeli sa užitočné informácie o práci lesníkov, naučili sa ako tráviť voľný čas v prírode, oboznámili sa s históriou Veľkomoravskej ríše, navštívili Trenčiansky hrad, spoločne prekonávali jazykové bariéry, vyrábali vlastnoručne vyrobené darčeky z prírodného materiálu a svoje zručnosti a vedomosti si preverili v historicky prvej lesnej olympiáde.

Česko-slovenský lesnícky tábor poctila aj svojou návštevou pani ministerka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Gabriela Matečná. Deti sa jej pýtali rôzne otázky a zaspievali si aj spoločnú táborovú hymnu.

 

Les ukrytý v knihe 2018 v znamení veľkého československého výročia.

Zvolen, 19. júna 2018 – Už po ôsmy krát zorganizovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR celoslovenský projekt pre detských čitateľov –  Les ukrytý v knihe. 

 Počas siedmych týždňov sa do projektu zapojilo pod vedením skúsených lesných pedagógov 52 slovenských knižníc. Pridali sa aj dve české. Projekt sa niesol v duchu pripomenutia si  významného dejinného výročia – vzniku prvej  Československej republiky. Aktivity boli preto realizované tak v slovenskom, ako aj v českom jazyku. Interaktívnou formou sa odhaľovali rôzne tajomstvá o lesoch ukrytých v knihách, riešili sa jazykové a drevené hlavolamy.
 
Súčasťou aktivít projektu Les ukrytý v knihe 2018, bola súťaž o tvorbu „Naj lesnej knihy“ na tému – Lesný slovník. Celkovo sa prihlásilo 256 detských prác z 33 škôl a knižníc. Slávnostné ukončenie projektu a  vyhodnotenie najlepších prác sa uskutočnilo 21. júna o 10.00 v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene.  Priestory knižnice na ten čas zaplnili deti so svojimi učiteľmi. Množstvo žiakov, ktorí sa zúčastnili súťaže, ale aj záverečného slávnostného vyhodnotenia jasne dokazuje, že aj literatúra a príroda patria medzi okruhy záujmov súčasnej najmladšej generácie. 
 
Medzi ocenenými boli tak jednotlivci, žiaci základných škôl ako aj samotné školy či knižnice. Deti vytvárali slovníky, ktoré sú nielen náučné ale, ako opakovane konštatovali členovia odbornej poroty,  sú aj umeleckými dielami. Lesní pedagógovia odovzdali aj mimoriadnu cenu lesnej pedagogiky pre žiakov I. a II. stupňa ZŠ, knižnice a školu s najväčším počtom zaslaných diel.
 
Bolo odovzdané ocenenie aj pre naj lesného pedagóga roku 2018. Stala sa ňou pracovníčka Národného lesníckeho centra vo Zvolene, Ing. Veronika Jaloviarová. 

Učenie o lese má veľký význam. Potvrdzujú to aj ďalší úspešní absolventi Detskej lesníckej univerzity.

Zvolen, 19. júna 2018 – V aule Technickej univerzity vo Zvolene dnes slávnostnou promóciou ukončilo svoje štúdium na Detskej lesníckej univerzite 2017/2018  45 žiakov zo základných škôl zo Zvolena, Banskej Bystrice, Badína, Sliača a Vígľaša.

Cieľom Detskej lesníckej univerzity je  podporiť environmentálne vzdelávanie, najmä vo vzťahu k lesu, lesníctvu a lesnému hospodárstvu. Za osem mesiacov štúdia absolvovali žiaci vyučovanie s odborníkmi na problematiku lesov a lesnými pedagógmi Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Navštívili aj netradičné miesta ako napr. virtuálnu jaskyňu, lesný sklad, mestský úrad, arborétum, výskumný ústav ale aj živú učebňu – les.

Študenti Detskej lesníckej univerzity sa zúčastnili nie len odborných prednášok na témy Les nie sú len stromy, Drevo ako tradičný materiál, oboznámili sa s problematikou hospodárskej úpravy lesov ako aj pestovania lesov a ich trvalou udržateľnosťou.

V praktickej časti študenti navštívili Zubriu zvernicu, š.p. OZ Topoľčianky. Súčasťou tohto zážitkového sprevádzania boli aj ukážky poľovne vycvičených psov. Prakticky si vyskúšali aj ciachovanie a meranie vyťaženého dreva, sadenie stromčekov jamkovou a štrbinovou sadbou ako aj odoberanie vývrtu letokruhov, ktoré sa používa pri odborných dendrochronologických analýzach. Každý zo študentov mal možnosť si z dreva vyrobiť svoj vlastný svietnik.

Vo Zvolene študenti navštívili aj Arborétum Borová hora, kde im odborným sprevádzaním bolo predstavené prostredie arboréta, jeho výnimočnosť, rôzne druhy domácich aj zahraničných druhov stromov, krov a iných rastlín ale aj zbierky semien. 

Počas dnešnej slávnostnej promócii, ktorá sa konala na Technickej Univerzite vo Zvolene, si absolventi Detskej lesníckej univerzity prebrali z rúk dekana lesníckej fakulty diplom o úspešnom absolvovaní. Sľúbili, že budú šíriť myšlienky tradície slovenského lesníctva aj po ukončení detského štúdia.

Koordinátorom projektu Detská lesnícka univerzita je tradične  Národné lesnícke centrum – Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, hlavným partnerom sú Vojenské lesy a majetky SR – š.p., ďalšími partnermi sú Lesy Slovenskej republiky, š.p., Lesnícka fakulta TUZVO a Zvolen – mesto lesníctva.

Národné lesnícke centrum vo Zvolene opäť verejne bilancovalo svoju činnosť

7. 6. 2018, Zvolen: 31. mája sa v Národnom lesníkom centre vo Zvolene uskutočnil pravidelný verejný odpočet činnosti organizácie za predchádzajúci rok.

Odpočtu sa zúčastnili zástupcovia Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Vedenie NLC  predstavilo hlavné činnosti, hospodárenie a ekonomické výsledky, ako aj domácu i zahraničnú spoluprácu inštitúcie v roku 2017.

NLC so svojimi 247 zamestnancami je jedinou odbornou nezávislou organizáciou rezortu, ktorá sa komplexne zaoberá problematikou lesného hospodárstva, poľovníctva a drevospracujúceho priemyslu. Tvoria ho 4 ústavy: Lesnícky výskumný ústav, Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania, Ústav lesných zdrojov a informatiky a Ústav hospodárskej úpravy lesov. Súčasťou NLC je aj Forest Europe Laison unit Bratislava – sekretariát medzinárodného politického procesu Forest Europe, ktorého predsedníckou krajinou je v súčasnosti Slovenská republika. NLC zabezpečilo viac ako sto rôznych úloh v oblastiach lesníckeho výskumu a vývoja, vzdelávania, práce s verejnosťou, vyhotovovania programov starostlivosti o lesy, informačného systému lesného hospodárstva, tematického štátneho mapového diela s obsahom lesného hospodárstva, poskytovalo odbornú pomoc a vytvorilo základy pre zriadenie Lesnícko – drevárskej inšpekcie.

Celkovo sa v rámci organizácie zabezpečovalo 43 vedeckých úloh z kontraktu medzi organizáciou a rezortným ministerstvom, 22 výskumných projektov APVV, 10 medzinárodných projektov, 24 úloh aplikovaného výskumu a ďalšie úlohy.

Medzi dosiahnuté úspechy s významným dosahom na ďalšie fungovanie organizácie NLC patrí príprava Národného projektu – Ekonomicky efektívne a enviromentálne akceptovateľné pôdohospodárstvo v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, Centrum excelentnosti LIGNOSILVA, začal sa proces akreditácie vzdelávacieho programu Učenie o lese – environmentálna výchova na príklade lesa na Ministerstve školstva, výskumu a športu ako programu kontinuálneho vzdelávania pre učiteľov. Nad rámec zabezpečenia leteckého meračského snímkovania a laserového skenovania pre potreby vyhotovenia PSL sa spracovala ortofotomozaika západnej tretiny územia SR. V neposlednom rade sa podarilo napriek náročnému procesu administrácie stabilizovať vyhotovenie PSL s potenciálom jeho ďalšieho rozvoja ako základného piliera pre zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch poskytujúce úžitky pre celú spoločnosť.

 

Podpora adaptácie lesných ekosystémov na klimatickú zmenu vhodnými semenami a sadenicami lesných drevín

Zvolen, 21. 05. 2018- So zameraním na 7 kľúčových lesných drevín (smrek obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, smrekovec opadavý, dub zimný a dub letný) SUSTREE podporuje u dotknutých subjektov a odborníkov povedomie o význame vnútrodruhovej genetickej premenlivosti lesných drevín. V tomto smere bol dôležitým krokom prieskum u lesných hospodárov, pracovníkov ochrany prírody a lesných škôlkarov, ktorý sa uskutočnil v roku 2017 v šiestich krajinách strednej Európy.

Charakteristickým prejavom klimatickej zmeny v lesoch je chradnutie mnohých drevín na miestach, kde je pre ich ďalšiu existenciu príliš sucho a teplo. Dnes sa to týka najmä smreka, neskôr však aj buk a ďalšie dreviny budú musieť ustúpiť do vyšších nadmorských výšok. Našou najbežnejšou drevinou sa pravdepodobne stanú duby prispôsobené suchšiemu a teplejšiemu podnebiu. V tejto súvislosti je už dnes mimoriadne dôležité, z akých klimatických podmienok pochádzajú semená drevín používané na obnovu lesa a zalesňovanie.

Klimatická zmena ani prirodzené rozšírenie lesných drevín nepoznajú hranice štátov. Výber najvhodnejšieho sadbového materiálu pre zalesňovanie si preto v súvislosti s klimatickým posunom vyžaduje cezhraničnú spoluprácu a koordináciu. Projekt SUSTREE je zameraný na identifikáciu prirodzených ”hraníc” lesných drevín a využitie ich dedičnej adaptácie na konkrétne klimatické podmienky v záujme udržania životaschopnosti lesa v podmienkach klimatickej zmeny.

Výsledky prvej polovice riešenia projektu SUSTREE boli prezentované na pracovnom stretnutí v Eberswalde – Chorine v Nemecku od 24. do 26. apríla 2018. Za prítomnosti zástupcov Spoločného sekretariátu a poradného zboru projektu bol prediskutovaný ďalší postup riešenia. Závery stretnutia sa zohľadnia v ďalšom riešení a konečnej podobe výstupov projektu.

S viac ako 800 odpoveďami, prieskum odhalil povzbudivý trend v uvedomení si potreby adaptácie ku klimatickej zmene a význame lesných genetických zdrojov pri realizácii adaptačných opatrení. Všetci respondenti považujú klimatickú zmenu za významný faktor s dopadom na ich prácu. Takisto väčšina účastníkov v súvislosti s tým považuje za dôležitý výber adaptovaného sadbového materiálu vhodného zemepisného pôvodu. Dôležité je aj to, že väčšina lesných hospodárov považuje za potrebné zohľadniť pôvod a genetickú premenlivosť reprodukčného materiálu v lesných hospodárskych plánoch. No na druhej strane uvádzajú, že nie sú dostatočne informovaní o praktickom využití poznatkov genetiky a prieskum upozornil aj na nedostatočné informácie o predpisoch EÚ pre prenos semien a sadeníc. Vyplnenie tejto medzery je preto veľkou úlohou projektu SUSTREE.

V prvej polovici riešenia projektu sa položili základy pre internetovú a smartfónovú aplikáciu na výber zdrojov reprodukčného materiálu vhodných pre konkrétne lesné porasty v predpokladaných klimatických pomeroch po roku 2050. Z databázy EURO‑CORDEX bolo potrebné získať údaje pre niekoľko desiatok ročných, sezónnych a mesačných klimatických charakteristík pre dva scenáre klimatickej zmeny. Bolo tiež potrebné spresniť mapy výskytu jednotlivých drevín a vytvoriť spoločnú databázu výsledkov provenienčných pokusov. Získané podkladové informácie sa následne využili na porovnanie vnútroštátnych predpisov pre prenos a používanie reprodukčného materiálu lesných drevín. Na príklade smreka a duba letného sme v strednej Európe preukázali veľké rozdiely medzi krajinami a súčasne identifikovali súbory provenienčných oblastí s podobnými klimatickými podmienkami. Získané poznatky poskytujú odborné východisko pre úpravu súvisiacich pravidiel obnovy lesov spôsobom, ktorý bude zodpovedať rozsahu a smerovaniu zmien vyvolaných globálnym oteplením v stredoeurópskom regióne.

Projekt SUSTREE je financovaný Programom EÚ Interreg Stredná Európa a je zameraný na zachovanie a udržateľné využívanie diverzity drevín v podmienkach klimatickej zmeny. Rieši sa v spolupráci 8 partnerských inštitúcií zo šiestich stredoeurópskych krajín a to Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Vedie ho rakúske Spolkové výskumné centrum pre lesy (BFW) – výskumná a vzdelávacia inštitúcia so sídlom vo Viedni.

Viac informácií o projekte a jeho aktivitách je k dispozícii na webovej stránke:

Autor: Ing. Roman Longauer, CSc.